.letná kuchynka

 .sedím v starej letnej kuchynke. Na stene visí obraz sv. Mikuláša, ktorý tam je už roky rokúce. Táto kuchyňa sa využíva stále, nie len v lete. Stále sa tu varí, aj v zime. Je tu jemný neporiadok, ale to je len naoko. Nie je to taký neporiadok, ktorý by vás pohoršil. Skôr je to taký jemný chaos na kuchynskej linke, kde sú nádoby ktoré odkvapkávajú a čakajú na odloženie na miesto. Sú tu misky, ktorých je tak veľa, že čakáte kedy sa zvalia. Ale ony sa nezvalia, lebo sú uložené tak ako majú byť. Takže je to celé len chaos na oko.

Sedím v letnej kuchynke. Je tu zima. Je január. Ani sa nečudujem. Varím si kávu v moka kávovare na plynovom sporáku. Čakám kým zovrie voda a para vytlačí kávu do hornej kanvičky. Čakám a mám čas zamyslieť sa nad mojimi dňami. Sú zaujímavé. Nedokážem milovať dostatočne. Nedokážem sa dostať na akúsi pomyselnú hranicu lásky, kde by som chcela byť a milovať. Milovať do krajnosti, to je ešte ďaleká méta, ale milovať a byť trpezlivá je pre mňa momentálne taká vec, že sa chcem o to aspoň pokúsiť. Nedokážem byť často prítomná. Nie, nejde mi to. Ulietavam mimo moje vedomie a prítomný okamih. Och ako by som chcela byť tak skutočne skutočná v niektorých momentoch.

Sedím v letnej kuchynke. Dumám a skúmam moje svedomie. Nie je to dobré kam smerujem. Ja chcem rásť. Rásť v láske a v dávaní sa. Napriek tomu, že prišla výzva a zmena v mojom živote, ktorá ma má posunúť ďalej a vyššie, akosi to nedávam. Akosi idem pomimo a zdá sa mi, že cúvam a moje srdce sa umenšuje. Ale výzvy sú na to aby nás posúvali. Áno! To je ono, to čo zažívam ma len posúva. Toto uvedomenie si je dôležité. 

Sedím v letnej kuchynke. Môj moka kávovar už vrie. Postavím sa. A s tým uvedomením si, rozhodnutím byť lepšia, láskavejšia a trpezlivejšia idem z letnej kuchynky. Idem v ústrety dnešku.

Ako spieva moja obľúbená speváčka: "Ja verím že uvidím viac!" tak idem s tou vierou.

.letná kuchynka je moje bezpečné miesto!