Rána, ktoré sú iné
Dnes ráno ma zobudila búrka. Veľmi pekná búrka.
Poznáte tie rána keď ste hore už o 4:00 ráno? Ja áno, To sú tie rána, kedy máš čas rozmýšľať. Rozmýšľať nad tým, čo je. Čo sa nachádza v tvojej duši. Čo prežívaš, s čím bojuješ. Či to má stále zmysel za to bojovať, či nie je jednoduchšie nechať to ísť, nechať to plávať a začať s niečím novým, možno len tak nechať plávať to čo bolo a nechať plynúť Boží plán, nech príde to čo má prísť.
To sa mne osvedčilo najlepšie.
Nechať to v Božích rukách, keď nič neriešiš, len SI.
Užívaš si, že si Božím dieťaťom a plne to odovzdávaš každý deň Otcovi.
Pusti si toto:
Neboj sa toho, že stratíš. Strach je klamár! Možno budeš mať na začiatku pocity slabosti, osamelosti. No chcem ťa povzbudiť, neboj sa! Pretože po čase sa vždy črtajú obrysy toho, čo to má byť.
Otec ťa nikdy nenechá na pospas tomuto svetu. On má všetko pevne v rukách. Len nezabudni, že čokoľvek urobíš, vždy si jeho milované dieťa, tak nech ťa strach nezväzuje robiť veľké a odvážne veci a kroky vo svojom živote!
A tak nabudúce, keď sa zobudíš o 4:00 ráno, modli sa! Pros, premýšľaj, čo Ti chce Boh povedať! Pamätaj, že ťa zobudil pre nejakú príčinu, tak ju nájdi <3
Komentáre
Zverejnenie komentára